Deba ki fèt dènyèman an—epi chanjman politik ki chanje pozisyon yo—sou itilizasyon mask pou anpeche pwopagasyon Covid-19 la revele yon doub estanda flagran. Pou kèk rezon, nou te trete kesyon sante piblik sa a yon fason diferan. Nou pa wè atik opinyon ki mande si moun vrèman bezwen kenbe 6 pye distans youn ak lòt nan lari a, olye de 3 pye, oubyen ki mete dout sou si se yon bon lide pou ankouraje lave men pandan 20 segonn. Men, lè li rive kouvri figi nou, yo te aplike yon ipè-rigè akademik. Nan dènye semèn yo, ekspè yo te konseye prekosyon—oswa yo te rejte itilizasyon mask pa piblik la an jeneral kareman—pandan y ap plede pou pi bon prèv, pi definitif. Poukisa?
Yo gen rezon, nan kou, lè yo di literati rechèch sou itilizasyon mask pa bay repons definitif. Pa gen okenn esè klinik sou gwo echèl ki pwouve ke itilizasyon pèsonèl mask ka anpeche pwopagasyon pandemi an; epi sa yo ki gade mask ak grip la te bay rezilta ki pa klè. Men, ti kantite prèv sa yo pa di nou anpil, de tout fason: Esè yo pa pwouve ni ke mask yo itil, ni ke yo danjere oswa yon pèt tan. Se paske etid yo te tou de ti kantite epi yo te chaje ak pwoblèm metodolojik.
Pran, pa egzanp, yon gwo esè randomize sou itilizasyon mask pami etidyan inivèsite ameriken yo pandan sezon grip 2006-07 la. Rediksyon maladi pami moun ki te mete mask nan etid sa a pa te estatistikman siyifikatif. Men, paske rechèch la te fèt pandan sa ki te tounen yon sezon grip ki pa twò grav, esè a pa t gen ase puisans estatistik pou kesyon sa a; pa t gen ase moun malad pou chèchè yo te ka konnen si mete mask te amelyore ijyèn men sèlman. Yo pa t kapab elimine posiblite ke etidyan yo te deja enfekte anvan esè a te kòmanse.
Oubyen pran yon lòt etid sou menm sezon grip la, fwa sa a nan Ostrali, ki pa jwenn okenn efè definitif. Sa a te gade granmoun k ap viv ak timoun ki te gen grip. Mwens pase mwatye moun ki te chwazi owaza nan gwoup moun ki te mete mask yo te di yo te itilize yo "pifò oswa tout tan". Anfèt, yo te souvan dòmi akote timoun malad yo san yo. Sa pa sanble anpil ak kesyon si ou ta dwe mete yon mask nan mitan etranje nan makèt la nan mitan yon pandemi.
Men pwoblèm nan: Yon moun te ka fè menm plent yo sou prèv ki sipòte itilizasyon mask pa travayè swen sante yo tou. Pandan ke tout moun dakò pratik sa a absoliman kritik nan lopital ak klinik yo, se pa paske nou gen prèv konvenkan ki soti nan esè randomize. Kèk esè klinik nou genyen sou itilizasyon mask pou travayè swen sante yo pou anpeche grip la pa montre yon efè klè; ni yo pa ka menm demontre ke respiratè N95 ki pi solid yo mache pi byen pase mask chirijikal yo. Esè sa yo tou lwen ideyal. Pa egzanp, youn te teste efikasite mask twal yo lè yo te konpare travayè swen sante ki te mete yo ak moun ki te mete mask chirijikal oswa respiratè, epi tou ak yon gwoup kontwòl ki te swiv "pratik estanda" nan lopital la. Li te tounen soti ke majorite travayè yo nan gwoup kontwòl la te mete mask chirijikal de tout fason, kidonk etid la pa t 'kapab vrèman montre si mask twal yo te pi bon (oswa pi mal) pase pa mete okenn mask ditou.
Anfèt, baz syantifik ki fè travayè swen sante yo mete mask pa soti nan esè klinik sou epidemi grip oswa pandemi. Li soti nan similasyon laboratwa ki montre ke mask yo ka anpeche patikil viral yo pase—gen omwen yon koup de douzèn ladan yo—epi nan etid ka-temwen pandan epidemi kowonaviris 2003 la ki te lakòz SRAS la. Etid SRAS sa yo pa t limite a travayè swen sante yo sèlman.
Se vre ke travayè swen sante oswa lòt moun k ap pran swen moun ki malad ak Covid-19 yo ekspoze a nivo kowonaviris ki pi wo pase nenpòt lòt moun. Nan kontèks yon mank mask, yo evidamman gen priyorite pou jwenn aksè. Men, sa pa yon rezon pou di pa gen sipò pou tout lòt moun itilize mask. Dayè, pa gen okenn esè klinik ki pwouve ke yon distans sosyal 6 pye anpeche enfeksyon, nan sa nou konnen. (Òganizasyon Mondyal Lasante sèlman rekòmande yon separasyon 3 pye.) Ni esè klinik yo pa pwouve ke lave men nou pandan 20 segonn pi siperyè pase fè sa pandan 10 segonn lè li rive limite pwopagasyon maladi a nan yon pandemi maladi respiratwa. Baz syantifik pou konsèy lave men 20 segonn sa a nan Sant pou Kontwòl ak Prevansyon Maladi Etazini yo soti nan etid laboratwa ki mezire viris sou men apre diferan tan pou lave.
Alò, ki sa ki te sous doub estanda sa a konsènan mask figi yo—e poukisa yo te finalman abandone li?
Mwen panse se sitou paske nou toujou souzestime viris sa a, pandan n ap twò estime kapasite pa nou pou nou fè fas ak li. Miao Hua, yon antwopològ ak rezidan medikal nan Lopital Mount Sinai nan vil Nouyòk, te choke pa diferans nan atitid anvè kontwòl enfeksyon Ozetazini konpare ak Wuhan. Nan Lachin, li te ekri kèk semèn de sa, pwopagasyon andedan lopital yo te byen vit efase lide ke estrateji kontwòl woutin ta sifi pou sispann nouvo kowonaviris sa a. Sa li t ap tande nan men Lachin te ireyèl, li te di, e sitou enkyete lè nou konsidere "echèk kominote medikal ameriken an pou anrejistre singularite istorik Covid-19 la".
Chanjman resan nan politik CDC a an favè mask yo sijere ke rekonesans sa a, ki te dwe fèt depi lontan, petèt finalman fèt. Deklarasyon ajans lan atribiye chanjman an a prèv ki akimile ki montre maladi a pa transmèt menm jan ak grip la: ke moun ka kontajye epi yo pa gen okenn sentòm, epi ke viris la ka gaye lè yo pale, osi byen ke lè yo touse, etènye, ak an kontak ak sifas ki kontamine.
Mwen panse ezitasyon pou ankouraje piblik la an jeneral mete mask, ansanm ak aplikasyon yon doub estanda pou prèv ki sipòte sa, te motive tou pa enkyetid ke moun pa t ap kapab mete mask san yo pa kontamine tèt yo. Oubyen ke mask yo t ap bay yon fo sans sekirite, sa ki t ap fè yo neglije distans sosyal oswa lòt mezi yo. Sepandan, kominikasyon efikas enpòtan anpil isit la, menm jan li te ye pou teknik lave men byen. Stella Quah, yon sosyològ nan Inivèsite Singapore, te etidye aspè sosyal epidemi SARS la nan Singapore, kote kanpay sante piblik la te gen ladan l edikasyon sou ijyèn men, ansanm ak pran tanperati ak bon itilizasyon mask figi yo. CDC a te ranvèse gidans li te bay sou mask figi vandredi pase a, epi li te pibliye kèk konsèy limite sou kijan pou mete yo ak retire yo, ansanm ak enstriksyon pou fè pwòp pa ou ak yon konbinezon bandana ak filtè kafe.
Men, plis edikasyon pase sa ap esansyèl, si tout imaj sa yo n ap wè nan televizyon kote moun gen mask ki pa kouvri nen yo oswa manton yo se yon bagay pou nou baze. Istwa resan an kenbe menm leson an. Apre Siklòn Katrina, yo te rekòmande respiratè pou nenpòt moun k ap fè travay retire mwazi nan Nouvèl Orleans. Yon etid sou kijan sa te mache pou yon echantiyon o aza de 538 rezidan te montre nesesite pou edikasyon: Se sèlman 24 pousan ki te mete yo kòrèkteman, e souvan yo te moun ki te deja itilize yo; pandansetan, 22 pousan moun te mete respiratè yo tèt anba. Otè etid sa a te konkli: "Yo ta dwe konsidere entèvansyon pou amelyore fason pou mete respiratè nan planifikasyon pou epidemi grip ak dezas." Yon etid an 2014 nan Wuhan te jwenn ke bon itilizasyon respiratè nan moun ki pa travayè swen sante te yon ti jan pi wo apre fòmasyon.
Èske itilizasyon mask toupatou (e kòrèkteman) te ka fè yon diferans kote viris la pa t kontwole? Yon etid an 2018 pa Jin Yan ak kòlèg li yo nan Administrasyon Manje ak Medikaman Etazini te konstwi yon modèl ki baze sou sipozisyon ki soti nan done laboratwa. Yo te konkli ke si sèlman 20 pousan moun te itilize mask, sa pa t ap fè yon diferans pou pwopagasyon grip la. Sepandan, ak 50 pousan konfòmite, avèk itilizasyon mask chirijikal ki gen gwo filtraj, efè a ta ka sibstansyèl. Sa se jis yon rezilta teyorik, epi nou konnen ke epidemi Covid-19 yo te kontwole nan kote ki pa gen itilizasyon mask toupatou. Yon lòt bò, lè yon epidemi pa anba kontwòl, menm yon ti kontribisyon enpòtan.
Alafen, li difisil pou chape anba sispèk ke doub estanda sou mask yo gen mwens pou wè ak syans pase yon diferans kiltirèl sou fason nou reyaji a pandemi yo. Diferans lan te evidan depi omwen premye pandemi kowonaviris la, SRAS, ki te chanje atitid ak konpòtman konsènan sante piblik nan Azi. Se pa sèlman mask ki enpòtan: Peyi ki pa Azyatik yo te konpòte yo yon fason diferan tou sou tès depistaj tanperati moun oswa dezenfekte espas piblik yo. Sepandan, pa gen anyen nouvo nan tandans sa a. Nou souvan mande prèv siplemantè espesyal lè yon pratik pa koresponn ak ide prekonsepsyon nou yo. Malerezman, sa twò komen; epi syantis yo pa gen iminite.
WIRED ap bay aksè gratis a istwa sou sante piblik ak kijan pou pwoteje tèt ou pandan pandemi kowonaviris la. Enskri pou bilten Mizajou Kowonaviris nou an pou dènye nouvèl yo, epi abòne pou sipòte jounalis nou an.
WIRED se kote demen reyalize. Li se sous esansyèl enfòmasyon ak lide ki bay sans nan yon mond ki an transfòmasyon konstan. Konvèsasyon WIRED la mete aksan sou kijan teknoloji ap chanje tout aspè nan lavi nou—soti nan kilti rive nan biznis, syans rive nan konsepsyon. Avansman ak inovasyon nou dekouvri yo mennen nan nouvo fason panse, nouvo koneksyon, ak nouvo endistri.
© 2020 Condé Nast. Tout dwa rezève. Itilizasyon sit sa a konstitye akseptasyon Akò Itilizatè nou an (mizajou 1/1/20) ak Règleman sou enfòmasyon prive ak Deklarasyon sou bonbon (mizajou 1/1/20) ansanm ak Dwa sou enfòmasyon prive ou nan Kalifòni. Pa vann enfòmasyon pèsonèl mwen. Wired ka touche yon pòsyon nan lavant pwodwi ki achte atravè sit nou an kòm yon pati nan Patenarya Afilye nou yo ak détaillants yo. Materyèl ki sou sit sa a pa ka repwodui, distribye, transmèt, estoke nan kach oswa itilize otreman, sof si gen pèmisyon ekri alavans nan men Condé Nast. Chwa piblisite.
Dat piblikasyon: 9 avril 2020